Nazir DJ
Z útrob
západného mesta sa ozývali posledné výkriky a zvuky laserových strelných
zbraní. Obranné sily vládnucej triedy už boli takmer rozložené a dnešný útok
odboja bol vo svojej podstate od začiatku vyhraný. Kaien sa spokojný vracal
domov a cestou si vypiskoval melódiu, ktorú ho ešte ako malé dieťa naučili
v krčme, kam občas tajne chodieval špehovať svojho otca, keď nemal nič
zábavnejšie na práci. Prešiel úzkou uličkou, na konci ktorej boli v stene
osadené ťažké provizórne plechové dvere. S veľkým vŕzganím ich
otvoril, vošiel do malej miestnosti za nimi a opäť ich
s rovnakým vŕzganím zavrel. Prešiel niekoľko krokov k ďalšej
miestnosti a na jej prahu si zložil pušku, ktorá sa mu doteraz voľne
hompáľala prehodená na pleci. Jemným pohybom odhrnul záves dúfajúc, že tu nie
je sám.
„Prišiel si
o všetku zábavu,“ povedal s úsmevom na tvári mužovi, ktorý sedel na
posteli v tureckom sede. Ten si ho očami celého premeral a potom
odvrkol: „Vybavili ste to dáko rýchlo, takže to musela byť vcelku nuda.“
„Nazir, stalo sa
niečo?“ Kaien svojho spoločníka poznal až príliš dobre na to, aby vedel, že ho
niečo trápi, alebo nahnevá.
„Povedz mi
prečo?!“ Vyhŕkol zo seba zrazu zlostne Nazir. „Keď sa bolo treba postarať
o toto tu, tak som bol môjmu otcovi dobrý, ale keď ide o to všivavé
mesto, tak som zrazu príliš mladý na to, aby som velil rokovaniam!“ Postavil sa
z postele a začal sa premávať po miestnosti hore-dole. „Vraj je moje
miesto tu, že je tu ešte veľa práce, ktorú treba dokončiť a ja som jediný,
komu plne dôveruje. Seriem mu na jeho dôveru! Bol som od začiatku pri všetkom
a teraz sa ma chce zbaviť?!“ Funel od zlosti.
„Takže sa tvoj
otec konečne rozhodol pre oficiálne rokovania s tamojším odbojom?“
„Áno. Rozhodol
sa o to postarať osobne a ja mu mám pri tom vraj len pomáhať. No to
chcem vidieť! Zase ostane všetka špinavá robota na mne!“
„Podľa správ
našich informátorov je ich vodca naozaj tvrdý oriešok. Svojrázny, nekompromisný
a netoleruje žiadny odpor voči svojej osobe. Možno má tvoj otec pravdu
a bude lepšie, keď s ním bude komunikovať niekto starší.“
„Ešte aj ty buď
na jeho strane.“ Nazir sa konečne zastavil a opäť si Kaiena premeral. Ten
si medzičasom sadol na posteľ a začal si vyzúvať vysoké vojenské čižmy.
„Ja nie som na
jeho strane, ale musíš sám uznať, že ak si u takého človeka chcete získať
aký taký rešpekt, nemôže sa pred ním objaviť niekto tak mladý ako ty. A tu
vôbec nejde o to, či si alebo nie si schopným vodcom. S tebou by sa jednoducho
ani len do reči nepustil.“
Kaien mal
pravdu. Nazir aj od ich vlastných špiónov počul rôzne historky o mužovi,
ktorého všetci jeho podriadení museli poslúchať na slovo. A to sa mu vôbec
nepáčilo. Bojovali predsa za slobodu. A oslobodiť sa z jednej
tyranie, len preto aby sa k moci dostala ďalšia, mu pripadalo absurdné. Hoci
ho celá situácia vytáčala, svojmu otcovi bezprostredne dôveroval a vedel,
že nemá zmysel o niečom s ním diskutovať, keď sa už raz pre niečo
rozhodol. S hlbokým výdychom si sadol vedľa Kaiena a oprel si hlavu
o jeho plece.
„Neznášam, keď
máš pravdu,“ povzdychol si.
„Niekto tu
predsa musí byť ten rozumný, ktorý schladí tvoje rozbúrené emócie.“ Po tom, ako
to Kaien vyslovil, sa zasmial a ticho dodal: „V každom slova zmysle.“
Objal Nazira okolo pliec a letmo ho pobozkal na líce. „Kedy odchádzate?“
„Asi za týždeň.
Otec si musí ešte vyriešiť nejaké záležitosti so Zeom.“
„Takže týždeň.
Hmm... Je tu jedna vec, ktorá ma trápi. Vieš ako prezývajú toho ich vodcu?“
„Áno. Stará
fretka. Prečo? Je na tom niečo divné?“
„A dôvod?“
Popravde, Nazir nevedel čo slovo fretka znamená a ani ho nijako obzvlášť
nezaujímalo, prečo ho tak prezývajú, preto len pokrčil plecami.
„Vraví sa, že ho
volajú tak preto, lebo jeho obľúbenou korisťou sú mladí zajačikovia.“
„No a?“ Nazir sa
nechápavo pozrel na Kaiena, na čo sa on rozosmial.
„Tebe asi nikto
nikdy nerozprával o zvieratách, ktoré kedysi dávno obývali túto zem
a o ich asociáciách s ľuďmi, však?“
„Ospravedlň moju
nevedomosť, ale mal som kopu inej roboty, než sa zaoberať s dávno
vymretými druhmi. Musel som sa starať o prežitie vlastného druhu
a hlavne samého seba,“ urazene sa ohradil a vymanil sa z objatia.
„Nie každý mal toľko možností na získanie vzdelania ako ty.“
„Prepáč, nechcel
som sa ťa dotknúť. Chcel som tým povedať len toľko, že sa o ňom chyruje,
že si to rád užíva s mladými chlapcami a je mu jedno, či s tým
súhlasia alebo nie.“
„A čo s tým
majú spoločné zvieratá? Och...!“ Nazirovi to zrazu docvaklo. „Ja nie som žiadna
korisť. Ak by sa o niečo pokúsil...!“ Nedopovedal, len si rázne
prešiel ukazovákom pod krkom.
„A čo keď to bude
jeho podmienka pri vyjednávaní?“ Nadhodil Kaien.
„To by predsa
môj otec nedovolil,“ ohradil sa Nazir.
„Ani keby od
toho záležala celá zmluva?“
Nazir na to už
nemal žiadne argumenty, len sklonil hlavu a zakrútil ňou. „Prečo mi to
vlastne hovoríš? Možno to ani nie je pravda. A keby aj bola, budem to
riešiť, keď to bude treba.“
„Možno, ale ak
si pomyslím na to, že by sa ti tam ako
prvý dostal cudzí chlap a ešte k tomu on, je mi z toho zle.“
„Chceš tým teda
povedať, že keď to nebude prvý krát, tak je to v poriadku?!“
„To nie, tak som
to nemyslel. Ja len...“
„Len čo? Chceš
sa mi dostať medzi polky, však? Len o to ti ide! Dostať sa medzi tvoje
bola misia takmer nemožná a ty si myslíš, že ja sa podvolím len tak?!“
Nazir bol už druhý krát v tento deň maximálne vytočený.
„Len som si
myslel, že keby prišlo k najhoršiemu, aspoň tvoj prvýkrát by bol
s niekým, na kom ti záleží. Alebo sa mýlim?“ Aj napriek tomu, že Kaien
poznal povahu svojho milenca, no tak prudkú reakciu nečakal. Preto ho to trochu
ranilo.
„Nie, samozrejme,
že my na tebe záleží, o tom nesmieš pochybovať, len... skrátka ma to
prekvapilo. Máme rozdelené svoje úlohy. Vyšlo to tak prirodzene a mne to
tak vyhovuje.“
„Mne tiež
a nechcem na tom nič meniť. To sa predsa dá vyriešiť aj v prípade,
keby som ťa ja...“
„Nie! Ani to
nevyslov,“ prerušil ho Nazir. Videl, že to Kaien myslí úplne vážne. Skutočné
obavy nikdy nedokázal skrývať. „Asi ťa nepresvedčím, keď ti poviem, že sa
nemusíš strachovať, však?“ Kaien pokrútil súhlasne hlavou. „Fajn. Musím si to
celé premyslieť.“ Nazir sa k nemu naklonil a vášnivo ho pobozkal.
„Teraz už musím ísť. Prišiel som sem v podstate len preto, aby som ti
oznámil, že na nejakú dobu odídem.“ Zdvihol sa a letmo pohladil Kaiena po
vlasoch. Prešiel k východu a počuť bolo už len vŕzganie ťažkých
plechových dverí.
Prehlásenie: Obrázok som našla voľne na internete, bez priradeného autora či kreditu. Ak niekto bude vedieť, komu patrí, nech mi prosím dá vedieť, aby som to napravila, poprípade stiahla obrázok. Ďakujem.
Prehlásenie: Obrázok som našla voľne na internete, bez priradeného autora či kreditu. Ak niekto bude vedieť, komu patrí, nech mi prosím dá vedieť, aby som to napravila, poprípade stiahla obrázok. Ďakujem.
A keďže Nori je aj moja najobľúbenejšia slovenská autorka, a na stránku dala svoje odporúčanie, tak som tu :)
OdpovedaťOdstrániťRada som sa k Nazirovi vrátila aj keď len na chvíľku :) Škoda, že sa nenechal presvedčiť:) Možno nabudúce? Nie?
Milá 1409415c-ceec-11e2-8925-000bcdcb5194, som veľmi rada, že si sem zavítala a nechala tu svoj odtlačok :D Rozhodnutie, či sa nechá presvedčiť, alebo nie, už nenáleží mne :D Dúfam, že sem sa na môj blog ešte niekedy vrátiš a prispeješ nejakým komentárom. Veľmi ma to poteší :)
Odstrániť