streda 5. júna 2013

RFF Nazir DJ

Tento extra krátky príbeh je môj fanfic na poviedku Rise for freedom, ktorú napísala moja najobľúbenejšia slovenská BL poviedkárka Nori. Je to vlastne fanfic k bonusu menom Nazir. Keďže sa z Nazira nakoniec vykľul seme, aj keď je povahovo skôr opak (ale to Nori rada robí :D), nedalo mi to a uvažovala som, čo by sa muselo udiať, aby si to so svojím vyvoleným Kaienom užil aj naopak. No ta tu je výsledok. Samozrejme, publikujem to s povolením od Nori a som rada, že sa jej to páčilo, a že ma za to neukameňovala :D






Nazir DJ



Z útrob západného mesta sa ozývali posledné výkriky a zvuky laserových strelných zbraní. Obranné sily vládnucej triedy už boli takmer rozložené a dnešný útok odboja bol vo svojej podstate od začiatku vyhraný. Kaien sa spokojný vracal domov a cestou si vypiskoval melódiu, ktorú ho ešte ako malé dieťa naučili v krčme, kam občas tajne chodieval špehovať svojho otca, keď nemal nič zábavnejšie na práci. Prešiel úzkou uličkou, na konci ktorej boli v stene osadené ťažké provizórne plechové dvere. S veľkým vŕzganím ich otvoril, vošiel do malej miestnosti za nimi a opäť ich s rovnakým vŕzganím zavrel. Prešiel niekoľko krokov k ďalšej miestnosti a na jej prahu si zložil pušku, ktorá sa mu doteraz voľne hompáľala prehodená na pleci. Jemným pohybom odhrnul záves dúfajúc, že tu nie je sám.
„Prišiel si o všetku zábavu,“ povedal s úsmevom na tvári mužovi, ktorý sedel na posteli v tureckom sede. Ten si ho očami celého premeral a potom odvrkol: „Vybavili ste to dáko rýchlo, takže to musela byť vcelku nuda.“
„Nazir, stalo sa niečo?“ Kaien svojho spoločníka poznal až príliš dobre na to, aby vedel, že ho niečo trápi, alebo nahnevá.
„Povedz mi prečo?!“ Vyhŕkol zo seba zrazu zlostne Nazir. „Keď sa bolo treba postarať o toto tu, tak som bol môjmu otcovi dobrý, ale keď ide o to všivavé mesto, tak som zrazu príliš mladý na to, aby som velil rokovaniam!“ Postavil sa z postele a začal sa premávať po miestnosti hore-dole. „Vraj je moje miesto tu, že je tu ešte veľa práce, ktorú treba dokončiť a ja som jediný, komu plne dôveruje. Seriem mu na jeho dôveru! Bol som od začiatku pri všetkom a teraz sa ma chce zbaviť?!“ Funel od zlosti.
„Takže sa tvoj otec konečne rozhodol pre oficiálne rokovania s tamojším odbojom?“
„Áno. Rozhodol sa o to postarať osobne a ja mu mám pri tom vraj len pomáhať. No to chcem vidieť! Zase ostane všetka špinavá robota na mne!“
„Podľa správ našich informátorov je ich vodca naozaj tvrdý oriešok. Svojrázny, nekompromisný a netoleruje žiadny odpor voči svojej osobe. Možno má tvoj otec pravdu a bude lepšie, keď s ním bude komunikovať niekto starší.“
„Ešte aj ty buď na jeho strane.“ Nazir sa konečne zastavil a opäť si Kaiena premeral. Ten si medzičasom sadol na posteľ a začal si vyzúvať vysoké vojenské čižmy.
„Ja nie som na jeho strane, ale musíš sám uznať, že ak si u takého človeka chcete získať aký taký rešpekt, nemôže sa pred ním objaviť niekto tak mladý ako ty. A tu vôbec nejde o to, či si alebo nie si schopným vodcom. S tebou by sa jednoducho ani len do reči nepustil.“
Kaien mal pravdu. Nazir aj od ich vlastných špiónov počul rôzne historky o mužovi, ktorého všetci jeho podriadení museli poslúchať na slovo. A to sa mu vôbec nepáčilo. Bojovali predsa za slobodu. A oslobodiť sa z jednej tyranie, len preto aby sa k moci dostala ďalšia, mu pripadalo absurdné. Hoci ho celá situácia vytáčala, svojmu otcovi bezprostredne dôveroval a vedel, že nemá zmysel o niečom s ním diskutovať, keď sa už raz pre niečo rozhodol. S hlbokým výdychom si sadol vedľa Kaiena a oprel si hlavu o jeho plece.
„Neznášam, keď máš pravdu,“ povzdychol si.
„Niekto tu predsa musí byť ten rozumný, ktorý schladí tvoje rozbúrené emócie.“ Po tom, ako to Kaien vyslovil, sa zasmial a ticho dodal: „V každom slova zmysle.“ Objal Nazira okolo pliec a letmo ho pobozkal na líce. „Kedy odchádzate?“
„Asi za týždeň. Otec si musí ešte vyriešiť nejaké záležitosti so Zeom.“
„Takže týždeň. Hmm... Je tu jedna vec, ktorá ma trápi. Vieš ako prezývajú toho ich vodcu?“
„Áno. Stará fretka. Prečo? Je na tom niečo divné?“
„A dôvod?“ Popravde, Nazir nevedel čo slovo fretka znamená a ani ho nijako obzvlášť nezaujímalo, prečo ho tak prezývajú, preto len pokrčil plecami.
„Vraví sa, že ho volajú tak preto, lebo jeho obľúbenou korisťou sú mladí zajačikovia.“
„No a?“ Nazir sa nechápavo pozrel na Kaiena, na čo sa on rozosmial.
„Tebe asi nikto nikdy nerozprával o zvieratách, ktoré kedysi dávno obývali túto zem a o ich asociáciách s ľuďmi, však?“
„Ospravedlň moju nevedomosť, ale mal som kopu inej roboty, než sa zaoberať s dávno vymretými druhmi. Musel som sa starať o prežitie vlastného druhu a hlavne samého seba,“ urazene sa ohradil a vymanil sa z objatia. „Nie každý mal toľko možností na získanie vzdelania ako ty.“
„Prepáč, nechcel som sa ťa dotknúť. Chcel som tým povedať len toľko, že sa o ňom chyruje, že si to rád užíva s mladými chlapcami a je mu jedno, či s tým súhlasia alebo nie.“
„A čo s tým majú spoločné zvieratá? Och...!“ Nazirovi to zrazu docvaklo. „Ja nie som žiadna korisť. Ak by sa o niečo pokúsil...!“ Nedopovedal, len si rázne prešiel ukazovákom pod krkom.
„A čo keď to bude jeho podmienka pri vyjednávaní?“ Nadhodil Kaien.
„To by predsa môj otec nedovolil,“ ohradil sa Nazir.
„Ani keby od toho záležala celá zmluva?“
Nazir na to už nemal žiadne argumenty, len sklonil hlavu a zakrútil ňou. „Prečo mi to vlastne hovoríš? Možno to ani nie je pravda. A keby aj bola, budem to riešiť, keď to bude treba.“
„Možno, ale ak si pomyslím na to, že by sa ti tam ako prvý dostal cudzí chlap a ešte k tomu on, je mi z toho zle.“
„Chceš tým teda povedať, že keď to nebude prvý krát, tak je to v poriadku?!“
„To nie, tak som to nemyslel. Ja len...“
„Len čo? Chceš sa mi dostať medzi polky, však? Len o to ti ide! Dostať sa medzi tvoje bola misia takmer nemožná a ty si myslíš, že ja sa podvolím len tak?!“ Nazir bol už druhý krát v tento deň maximálne vytočený.
„Len som si myslel, že keby prišlo k najhoršiemu, aspoň tvoj prvýkrát by bol s niekým, na kom ti záleží. Alebo sa mýlim?“ Aj napriek tomu, že Kaien poznal povahu svojho milenca, no tak prudkú reakciu nečakal. Preto ho to trochu ranilo.
„Nie, samozrejme, že my na tebe záleží, o tom nesmieš pochybovať, len... skrátka ma to prekvapilo. Máme rozdelené svoje úlohy. Vyšlo to tak prirodzene a mne to tak vyhovuje.“
„Mne tiež a nechcem na tom nič meniť. To sa predsa dá vyriešiť aj v prípade, keby som ťa ja...“
„Nie! Ani to nevyslov,“ prerušil ho Nazir. Videl, že to Kaien myslí úplne vážne. Skutočné obavy nikdy nedokázal skrývať. „Asi ťa nepresvedčím, keď ti poviem, že sa nemusíš strachovať, však?“ Kaien pokrútil súhlasne hlavou. „Fajn. Musím si to celé premyslieť.“ Nazir sa k nemu naklonil a vášnivo ho pobozkal. „Teraz už musím ísť. Prišiel som sem v podstate len preto, aby som ti oznámil, že na nejakú dobu odídem.“ Zdvihol sa a letmo pohladil Kaiena po vlasoch. Prešiel k východu a počuť bolo už len vŕzganie ťažkých plechových dverí.
  
Prehlásenie: Obrázok som našla voľne na internete, bez priradeného autora či kreditu. Ak niekto bude vedieť, komu patrí, nech mi prosím dá vedieť, aby som to napravila, poprípade stiahla obrázok. Ďakujem.

2 komentáre:

  1. A keďže Nori je aj moja najobľúbenejšia slovenská autorka, a na stránku dala svoje odporúčanie, tak som tu :)
    Rada som sa k Nazirovi vrátila aj keď len na chvíľku :) Škoda, že sa nenechal presvedčiť:) Možno nabudúce? Nie?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá 1409415c-ceec-11e2-8925-000bcdcb5194, som veľmi rada, že si sem zavítala a nechala tu svoj odtlačok :D Rozhodnutie, či sa nechá presvedčiť, alebo nie, už nenáleží mne :D Dúfam, že sem sa na môj blog ešte niekedy vrátiš a prispeješ nejakým komentárom. Veľmi ma to poteší :)

      Odstrániť